Za tradičnými slovenskými zemiakmi pod značkou COOP Jednota Zelovoc stojí miestne poľnohospodárske družstvo a baliareň Farmárov dvor, kde sa úroda z najúrodnejších pôd Trnavskej tabule pripravuje pre viaceré spotrebné družstvá. Foto: COOP Jednota
Za každým kilogramom slovenských zemiakov a cibule stojí práca miestnych pestovateľov, ktorí poznajú svoje polia do poslednej brázdy a robia všetko pre to, aby sa k zákazníkom dostala čo najčerstvejšia úroda.
Zemiak je živá hľuza. Po zbere ďalej dýcha, stráca vodu, reaguje na svetlo, teplo aj každý náraz. Preto v Trakoviciach rozhoduje rýchlosť aj šetrné zaobchádzanie: správny čas zberu, chladený sklad bez denného svetla, kontrolované pranie, triedenie a balenie. Za tradičnými slovenskými zemiakmi pod značkou COOP Jednota Zelovoc stojí miestne poľnohospodárske družstvo a baliareň Farmárov dvor, kde sa úroda z najúrodnejších pôd Trnavskej tabule pripravuje pre viaceré spotrebné družstvá. Pri skorom zbere sa čerstvé zemiaky dostávajú z poľa na pulty predajní do 24 hodín. A hneď vedľa nich má svoje miesto aj čerstvá žltá cibuľa – odroda Elena, ktorá vás pri krájaní dozaista rozplače. V Trakoviciach jej pokojne môžete hovoriť po mene.
"Každý rok na poli je špecifický. Nie je rok ako rok," hovorí Peter Dančanin, zástupca poľnohospodárskeho družstva a baliarne Farmárov dvor v Trakoviciach. Raz je málo vlahy, inokedy priveľa, raz prídu horúčavy, potom dážď, krúpy alebo plesne. "Pôda na každej parcele je iná. Pestovanie kvalitných zemiakov a cibule je doslova alchýmia. Nedá sa robiť podľa šablóny. Musíme byť vynaliezaví a pohotoví," hovorí Dančanin o dlhoročných skúsenostiach a rozhodnutiach, ktoré sa v okolí Trnavy robia priamo na poliach.
Nestačí zasadiť a čakať
V Trakoviciach pestujú zemiaky na 256 hektároch. Pri pestovaní rozhoduje kvalitná sadba, rotácia plodín, kyprá pôda, rovnomerná závlaha, ochrana pred plesňami a škodcami a, samozrejme, aj odroda. Neďaleko Trnavy pre COOP Jednotu pestujú najmä odrody Sunita, Colomba a Libra. Rozdiel je v dozrievaní aj skladovateľnosti: niektoré sú určené na rýchlu spotrebu, iné vydržia v sklade až do ďalšej sezóny."Veľmi dôležitá je správna závlaha, aby sme zabezpečili stále vlhkú zeminu okolo zemiaka," vysvetľuje Dančanin. Nestačí zasadiť a čakať. Treba poznať pôdu, sledovať porast, reagovať na počasie a vedieť, kedy zasiahnuť. Zemiak je síce zo zeme, ale jeho kvalita je v rukách ľudí, ktorí ju dokonale cítia a poznajú. Tak ako skúsení družstevníci v Trakoviciach, s ktorými dlhodobo spolupracuje aj najväčšia sieť tradičných slovenských potravín. Cez distribučnú sieť COOP Jednoty sa vždy čerstvé zemiaky a cibuľa dostávajú približne do 1 300 predajní na západnom a strednom Slovensku.
Čerstvosť sa začína v momente zberu
Pri skorých slovenských zemiakoch sa v Trakoviciach počíta každá hodina. Nečakajú zbytočne na dvore ani v sklade. Vyberajú sa tak, aby sa čo najrýchlejšie dostali do chladu, tmy a potom k zákazníkovi. "Kvôli svetlu a teplu," odpovedá Peter Dančanin na otázku, prečo sa skoré zemiaky vyberajú skoro ráno alebo v noci.Skorý zemiak má jemnú, tenkú šupku. Je citlivý na pády, otlaky aj prudkú zmenu teploty. Z poľa putujú zemiaky priamo do baliarne Farmárov dvor, kde sa operú, vytriedia, vysušia a zabalia. Aj pranie má svoje pravidlá. "Je veľmi dôležité zemiak správne oprať, aby sme ho nezničili," hovorí Dančanin. Umýva sa preto, že to preferuje zákazník, obchod a hygienický štandard.
Za čistým zemiakom v regáli je kompromis medzi prírodou a pohodlím. Hlina by hľuzu prirodzene chránila, zákazník však chce čistý produkt. Preto musí byť pranie šetrné. Potom prichádza triedenie. Malé poškodenia, ktoré by si zákazník všimol, sa na pult nedostanú. V Trakoviciach však nekončia ako odpad. Nevhodné kusy putujú do bioplynovej stanice, kde sa z nich vyrába elektrina a teplo pre areál. Zvyšok sa vracia späť na polia vo forme hnojiva. Je to uzavretý kolobeh: čo úrodné pole vydalo, to sa mu v inej podobe vracia.
Kvalita sa tu nekontroluje na konci, ale počas celého procesu. Navyše družstvo vykupuje aj úrodu zemiakov a cibule od malých, lokálnych a domácich farmárov, ktorí ju pestujú aj pre vlastnú potrebu, čiže poctivo.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
