Najvyšší kontrolný úrad SR na Priemyselnej 2 v Bratislave. Foto: Ilustračné, SITA/Marián Peiger
Samosprávy pridelili polovicu dotácií bez jasných kritérií. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Samosprávne kraje v posledných piatich rokoch síce podporili prostredníctvom dotačných schém takmer 27-tisíc projektov v rôznych oblastiach, no NKÚ odhalil nedostatky v absencii materiálnych kritérií pre rozdeľovanie verejných financií, transparentnosti hodnotenia projektov či neúčinnom internom kontrolnom systéme.
„Bezmála 30 miliónov eur z celkovo 65 miliónov poskytnutých dotácií, teda približne 46 percent prostriedkov, bolo rozdelených bez preukázateľného uplatnenia hodnotiacich a výberových kritérií, bez nastavenia zúčtovateľných podmienok použitia verejných zdrojov,“ upozornili národní kontrolóri, ktorí systém poskytovania dotácií preverili z vlastných príjmov ôsmich samosprávnych krajov v rokoch 2020 až 2025. Kontrolóri zároveň vďaka prierezovému auditu získali informácie o využívaní nástrojov participácie verejnosti na rozhodovaní o využití príjmov krajov z daní občanov.
Prierezová kontrola
NKÚ zdôraznil, že pri využívaní verejných zdrojov musia byť dodržané nielen zákonné pravidlá, ale aj princípy hospodárneho a transparentného nakladania. Zároveň musia prinášať preukázateľný prínos pre občanov a komunity. Národní kontrolóri preto preverili podmienky poskytovania dotácií, proces hodnotenia a schvaľovania žiadostí, zverejňovanie informácií a tiež fungovanie kontrolných mechanizmov. Prierezová kontrola ukázala, že viaceré dotačné schémy samospráv nemali počas celého auditovaného obdobia jasne definované hodnotiace kritériá pre vecné posúdenie žiadostí.Zodpovední zamestnanci, konkrétne Banskobystrického, Nitrianskeho, Prešovského, Trnavského a Žilinského samosprávneho kraja, nevedeli preukázať, na základe čoho boli jednotlivé projekty vybrané a podporené. NKÚ upozornil, že proces hodnotenia a schvaľovania žiadostí o pridelenie dotácií sa medzi krajmi výrazne líšil, pričom v niektorých prebiehal bez vopred stanovených pravidiel či bez verejného rozhodnutia o poskytnutí príspevku. Takto nastavený dotačný systém podľa kontrolórov znižuje kontrolovateľnosť prideľovania zdrojov.
„Ak bezmála polovica preverovaných dotácií bola rozdelená bez toho, aby zodpovedné osoby vedeli jednoznačne preukázať kontrolórom uplatnenie jasných hodnotiacich kritérií a transparentnosť v celom procese prideľovania finančných dotácií, ide o významný systémový problém. Keď pri rozhodovaní chýbajú čitateľné pravidlá či merateľné kritéria, rastie riziko subjektívneho prístupu a oslabuje sa dôvera verejnosti v nakladanie s verejnými financiami,“ upozornil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy s tým, že to môže viesť k spochybňovaniu prínosu občianskych aktivít pre rozvoj komunít, regiónov a celej spoločnosti.
Pasívne nastavenie schém
NKÚ spresnil, že všetky samosprávne kraje v kontrolovanom období schválili takmer 27-tisíc žiadostí o dotáciu. Priemerná podpora na jeden projekt sa pohybuje na úrovni 2 256 eur. Peniaze smerovali najmä neziskovým, cirkevným organizáciám aj miestnym samosprávam na organizovanie kultúrnych, športových, spoločenských a vzdelávacích aktivít, ako aj na údržbu a opravu budov či vybavenie priestorov.Kontrolóri vzhľadom na zistenia upozorňujú predstaviteľov krajov a poslancov zastupiteľstiev, že dotačné schémy boli často nastavené tak, aby len pasívne podporili čo najviac žiadateľov, no bez jasného posúdenia prínosu a dopadu projektov na rozvoj občianskej spoločnosti a zlepšenie kvality života občanov a komunít.
Kontrolóri odhalili nedostatky aj v strategickom riadení dotačných programov v rámci krajských rozpočtov. „Ich programové rozpočty obsahovali iba verbálne ciele, ktoré boli formulované všeobecne, bez väzby na konkrétne výsledky a merateľné dopady podpory. VÚC preto často nevedeli vyhodnotiť, či verejné zdroje priniesli očakávané výsledky a boli prínosom pre obyvateľov,“ doplnil NKÚ, ktorý zistil nedostatky aj pri zverejňovaní informácií.
„Kraje údaje o dotáciách zverejňovali, nie vždy však boli kompletné a dostatočne podrobné na účinnú verejnú kontrolu. V niektorých prípadoch chýbali bodové hodnotenia, záväzné kritéria (BBSK, BSK, KSK, NSK, PSK, TSK) alebo zoznamy nepodporených žiadostí (BBSK),“ uviedli kontrolóri.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
