21.10.2026 (SITA.sk) - Firma môže mať na superodpočet výskumu a vývoja legitímny nárok a napriek tomu naraziť na problém pri daňovej kontrole.

S odstupom niekoľkých rokov totiž nemusí byť najväčším kameňom úrazu to, či vývoj reálne prebiehal, ale či ho firma dokáže dostatočne preukázať.

Superodpočet na výskum a vývoj je daňový nástroj, ktorý firmám umožňuje dodatočne odpočítať od základu dane časť výdavkov vynaložených na vlastné projekty výskumu a vývoja. V praxi tak firma môže pri splnení zákonných podmienok znížiť svoju daňovú povinnosť napríklad vďaka nákladom na zamestnancov pracujúcich na vývoji, materiál či ďalšie oprávnené výdavky súvisiace s projektom.

Za poslednú dekádu sa superodpočet stal významným nástrojom podpory firemného vývoja. Kým v roku 2015 ho využilo len 83 subjektov, za rok 2024 ich bolo už 546. Celkový objem uplatneného superodpočtu dosiahol približne 268 miliónov eur, čo predstavovalo predpokladanú úsporu na dani viac ako 56 miliónov eur. Pri šiestich z desiatich subjektov pritom výška superodpočtu presiahla 100-tisíc eur.

V roku 2025 počet subjektov mierne klesol, no i tak si celkovo 529 spoločností prostredníctvom superodpočtu znížilo základ dane až o 228,5 milióna eur.

Firma musí byť pripravená preukázať oprávnenosť superodpočtu

Predstavme si technologickú firmu, ktorá pred niekoľkými rokmi vyvíjala nový produkt. Projekt viedol skúsený technický riaditeľ, pracovalo na ňom niekoľko vývojárov a firma si na súvisiace náklady uplatnila superodpočet.

O niekoľko rokov neskôr príde daňová kontrola.

Technický riaditeľ už vo firme nepracuje. Časť vývojárov tiež nie. Účtovníctvo medzičasom prešlo na nový systém a projekt, ktorý bol v čase svojho vzniku pre všetkých zúčastnených dobre známy, musí niekto spätne zdokumentovať.

Čo presne firma vyvíjala? Aký technický problém riešila? V čom spočívala neistota výsledku? Kto na projekte pracoval? Aké náklady s ním súviseli a prečo boli zahrnuté do odpočtu?

Odpovede možno stále existujú. Jedna je v účtovníctve, druhá v technickej dokumentácii, ďalšiu pozná bývalý zamestnanec a časť zostala v projektovom systéme. Pri kontrole ich však treba spojiť do jedného konzistentného príbehu podloženého dôkazmi.

"Pri superodpočte sa často sústredíme na otázku, či firma spĺňa podmienky na jeho uplatnenie. Rovnako dôležitá je však otázka, či to bude vedieť aj spätne preukázať. To, čo dnes všetci ľudia zapojení do projektu považujú za samozrejmé, už o niekoľko rokov samozrejmé byť nemusí," upozorňuje Filip Kasnár zo spoločnosti Novo Consulting, ktorá sa špecializuje na financovanie výskumno-vývojových aktivít.

Kvalitná dokumentácia preukazuje väzby medzi nákladmi

Superodpočet výdavkov na výskum a vývoj nie je založený iba na výslednom čísle uvedenom v daňovom priznaní. Firma musí byť schopná preukázať samotný výskumno-vývojový projekt aj výdavky, ktoré si v súvislosti s ním uplatnila. Zákon preto vyžaduje napríklad písomný projekt výskumu a vývoja s predpísanými náležitosťami a oddelenú evidenciu nákladov zahrnutých do odpočtu.

V praxi však môže byť potrebný podstatne širší súbor podkladov. Účtovné doklady preukazujú vznik nákladu. Výkazy práce pomáhajú doložiť zapojenie zamestnancov. Technické výkresy, protokoly o skúškach, softvérová dokumentácia alebo ďalšie výstupy zase zachytávajú, čo sa počas projektu reálne dialo. Kvalita dokumentácie sa neukazuje iba v tom, koľko podkladov firma archivuje. Rozhoduje aj to, či medzi nimi dokáže vytvoriť preukázateľné väzby.

"Nestačí mať účtovné podklady v jednom systéme a technické informácie v druhom. Pri spätnej obhajobe musí byť zrejmé, ako spolu súvisia. Dokumentácia by mala umožniť pochopiť projekt aj človeku, ktorý pri jeho realizácii nebol," vysvetľuje Branislav Krajčírik, partner vo firme Novo Consulting.

Čím viac času od realizácie projektu uplynie, tým väčšia časť jeho kontextu zostáva iba v hlavách ľudí.

Máte oddelenú evidenciu výdavkov a dokážete ich priradiť ku konkrétnym projektom? Viete jednotlivé náklady prepojiť s účtovnými dokladmi? Máte podklady k práci zamestnancov?

Práve na tieto oblasti sa zameriava interaktívny test pripravený firmou Novo Consulting. Jeho desať otázok vychádza zo skutočných výziev, ktoré boli zaslané daňovými úradmi subjektom uplatňujúcim superodpočet.

Výsledok testu však nemusí odhaliť zásadné pochybenie. Problémom môže byť aj to, že jednotlivé podklady existujú, no nie sú systematicky archivované, formalizované alebo navzájom prepojené. A to by ste mali zistiť skôr, než sa na ne začne pýtať daňový úrad.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: